Spišský hrad – poklad Slovenska

Spišský hrad, v minulosti známy ako castrum Scypus alebo Scepeswara, patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Má obdivuhodnú rozlohu - viac ako 41tis. m2. No nielen vďaka tomu bol hrad v roku 1993 zaradený na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. S jeho výstavbou sa začalo už v polovici 12. storoča a svoju mohutnosť získal počas dlhých nasledujúcich 600 rokov.

Spišský hrad má bohaté dejiny. Skala, na ktorej sa rozprestiera, bola osídlená už v mladšej a neskorej dobe kamennej. Na prelome letopočtov sa na dnešnom hradnom kopci usídlili kmene Keltov . V druhom storočí však život na hradisku náhle ustal a kopec ostal opustený takmer na 900 rokov, až kým prioritu v celej oblasti neprebral kopec Dreveník, kde si Slovieni vybudovali svoje hradisko. Názov kopca je pravdepodobne odvodený od Dreveného hradu, ktorý na ňom v tomto období stál.
Prvou kamennou časťou, ktorú na tomto kopci nechal v polovici 12. storočia vystavať kráľovský rod Arpádovcov, bola veľká kruhová obytná a zároveň strážna veža. Dnes z nej zostali už iba základy. Po jej páde, zhruba na začiatku 13. storočia, začali po obvode celej hradnej akropoly budovať prvý hradobný múr a na najvyššej časti hradu Románsky palác a dnešnú vežu. V takomto rozsahu v roku 1241 našli Spišský hrad jeho prví nepriatelia. Boli to Tatári (Mongoli), ktorý však Spišský hrad nedobyli. Tatári po roku plienenia z Uhorska náhle odišli. V roku 1249 dostal Spišský prepošt Matej od kráľa povolenie usídliť sa na Spišskom hrade, aby bol v bezpečí. Je to prvá priama písomná zmienka o hrade. Prepošt si tu nechal postaviť hranatú trojposchodovú obytnú vežu, v ktorej sídlil, kým mu vedľa ruín kláštora nedokončili nové, oveľa reprezentatívnejšie sídlo, dnešnú Spišskú Kapitulu. Túto vežu neskôr začali využívať ako sklad pušného prachu, čo určilo jej osud. Raz v noci v 16. storočí sa do hradu pokúšal dostať jeden lúpežný rytier, nazývaný Šarško. Podplatená hradná posádka pomohla celej družine Šarška vyliezť do hradu po lane, no keď liezol ako posledný Šarško, jeden z hradných vojakov preťal lano. Šarško spadol z hradieb a zabil sa. Zbojníci začali urputne bojovať s hradnými vojakmi a nejakou nešťastnou náhodou sa zapálil pušný prach vo veži. Veža vyletela do vzduchu. Výbuch bol taký silný, že vytrhol aj časť hradného múru a do vzduchu vyletel aj kapitán Spišského hradu, ktorého telo našli až o 3 dni na dolnom nádvorí pod nánosom balvanov a sutín.
Ako posledné bolo v polovici 15. storočia pristavané dnešné dolné nádvorie. Spišský hrad mal vybudovaný kvalitný obranný systém, tvorený prvou obrannou líniou pred bránou, za ktorou nasledovala suchá priekopa, opevnené predbránie s padacím mostom cez priekopu a delovými strieľňami a samozrejme padacia mreža vo vstupnej veži. Možno aj kvôli mohutným hradbám, vysokým skalám a rozličným obranným prvkom, či veríte, alebo nie, Spišský hrad nikdy vojenskou silou dobytý nebol. Čo však nedokáže armáda, napraví rozum. V polovici 15. sa ukázalo, že páni hradu sú zradcovia. Podporovali poľského kráľa Vladislava Jagelovského, ktorý chcel získať uhorskú korunu a so svojim vojskom pritiahol až priamo pod hrad. Preto uhorská kráľovná vdova Alžbeta, dcéra Žigmunda Luxemburského, najala do svojich služieb vynikajúceho veliteľa a vojaka Jána Jiskru z Brandýsa. Ten sa rozhodol, že hrad dobyje. Na hrade bol v tom čase iba kapitán hradu Petra Baska. Ján Jiskra ho pravdepodobne podplatil a za odmenu ho i naďalej ponechal kapitánom na Spišskom hrade. Takto sa podarilo obsadiť nedobytný hrad . V 2. polovici 15. storočia uhorský kráľ Matej Korvín daroval tento kráľovský hrad prvým šľachtickým vlastníkom za vojenské zásluhy v boji proti Turkom na juhu kráľovstva. Bol to rod Zápoľskovcov (Szápolyai), ktorý na hrade vykonal viacero stavebných úprav. V 16. storočí hrad získal do vlastníctva rod Turzo (Thurzo), ktorý uskutočnil renesančnú prestavbu a keď vymrel v 1636 v mužskej línii, hrad získal rod Čáki (Csáky). Až tí pristavali k východnému hradobnému múru hradnej akropoly východné obytné paláce. Boli to poslední vlastníci hradu. Patril im až do roku 1945, ale definitívne sa zo Spišského hradu odsťahovali už na začiatku 18. storočia. V roku 1780 do hradu udrel blesk a vypukol veľký požiar, ktorý hrad silno poškodil.
V roku 1961 bol Spišský hrad vyhlásený za jednu z prvých Národných kultúrnych pamiatok vo vtedajšom Československu a od roku 1969 – 70 začali na hrade intenzívne archeologické a rekonštrukčné práce.
Spišský hrad je v súčasnosti veľkým turistickým lákadlom. Denne ho navštívi množstvo ľudí. K hradu sa dostanete štátnou cestou č. 18 alebo vlakom do Spišského podhradia a po označenej ceste priamo až k jeho hradbám. Autom je prístup na neplatené parkovisko vzdialené 10 minút pešej chôdze od brány hradu (príjazd smerom od Hodkoviec). Cez hrad vedie náučný chodník, záujemcovia môžu zadarmo ochutnať hradnú kuchyňu, prípadne preniesť sa späť v čase s hradnými rytiermi. Prezrieť si túto pamiatku môžete každý deň od 9,00 do 19,00 až do 31. 10. 2008. Vstupne je 135 Sk pre dospelých a zahraničných turistov, 65 Sk pre deti, študentov a dôchodcov, skupinová vstupenka je 100 Sk/osoba (min.15 osôb), rodinná vstupenka 300 Sk (max.6 osôb, v kombinácii 1 dospelý a 5 detí alebo 2 dospelí a 4 deti ).